Potrebujeme odvahu?

Autor: Eduard Grečner | 18.2.2011 o 18:45 | Karma článku: 4,06 | Prečítané:  1686x

 17. februára 1600 bola postavená na jednom námestí v Ríme hranica. Na ňu priviazali človeka a zapálili oheň. Umierajúci ani raz nevykríkol. Odvrátil pohrdlivo zachmúrenú tvár, keď mu predtým nastavili krucifix. Ten, kto takto zomrel, bol bývalý dominikán Giordano Bruno. (Z knihy Hansa Joachima Stőriga). Giordano Bruno poznal a hlásal Kopernikove prevratné myšlienky v Ženeve, Paríži, Oxforde, Frankfurte, ba i v Prahe - a nielenže ich prijal, ale jeho myšlienku obehu Zeme okolo slnka vo svojej vízii rozšíril na celý Vesmír, písal o ňom ako o nekonečnosti množstva svetov bez hraníc a bez stredu, v neustálom pohybe. V tých časoch to bolo kacírstvo.

 

 

Je pre nás dobré, že už nie je stredovek, kde sa za poznanú pravdu upaľovalo. Je však tiež pravda, že to nie je zase tak dávno, keď sa aj u nás v novoveku za to popravovalo, posielalo do rádioaktívnych baní, alebo na Sibír, prenasledovalo do druhého i tretieho kolena, vyraďovalo z práce alebo kariéry a kedy kvitol, ba prekvital strach do tej miery, že ovládol celú spoločnosť a stal sa určujúcim prvkom správania sa ľudí, prvkom neraz lámajúcim charaktery v snahe uchrániť seba, či svoju rodinu pred tichým a zákerným prenasledovaním. Na tie časy neslobodno zabúdať.

Žijeme dnes v zvláštnej, prevratnej dobe, plnej základných zmien. I dnes však ubúda ľudí, pre ktorých poznaná pravda je ceninou nad všetkými hodnotami. Obetujeme ju, adaptujeme sa súhlasom s priemerom ľudstva a spriemerňujeme tým samých seba. Nie je to už našťastie rovnaký strach ako v predchádzajúcom režime, ale veľmi sa rozmáha a udomácňuje intenzívna obava, aby sme prejavením názoru zrazu neprišli o miesto, postavenie, výhody, ktoré nám zabezpečuje naše vzdelanie alebo zručnosť. Aj dnes nám chýba odvaha, treba to otvorene priznať. A potom sa čudujeme, že cena morálky je u nás taká nízka, či možno už ani vôbec žiadnu cenu nemá. Čuš a pracuj – je zdá sa všeobecne prijatý postoj k svetu. Položiť život za pravdu? Aký je to obrovský nezmysel, však?

Každý rok 17. februára aspoň zapálim sviečku na počesť a pamiatku tých, čo sa nebáli a o ktorých viem, že za svoj názor boli ochotní veľa obetovať, niekedy i život, aby zo sveta odstránili koreň zla, ktorý sa volá zbabelosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?