Bol to člen významného slovenského rodu Stodolovcov pochádzajúceho z Liptovského Mikuláša (Emil, Kornel,Ivan), preslávil sa viacerými vynálezmi (napr. zostrojil umelú ruku v r. 1915). Najväčší úspech dosiahol vedeckou prácou celosvetového významu: výpočet konštrukcie parných turbín a založil tento odbor strojárstva. Ako prvý na svete skonštruoval tepelné čerpadlo v r. 1928, ktoré údajne podnes vykuruje radnicu v Ženeve odoberaním tepla z vody jazera. Obdržal neobyčajný počet vysokých vedeckých ocenení akadémií vied a čestných doktorátov európskych univerzít.
Veľmi veľa výnimočných Slovákov pôsobilo v celom Uhorsku, dosiahli mimoriadne ocenenia, Matej Bel Funtík z Očovej (Magnum decus Hungariae - Veľká ozdoba Uhorska), Adam František Kollár z Terchovej (slovenský Sokrates), Samuel Mikovíny z Cinobane (vytvoril geografické mapy celého Uhorska), a mnoho ďalších významných jedincov.
Chce sa mi k téme už iba poznamenať, že len v roku 1905 (a nebola to ani prvá ani posledná vlna vysťahovalectva) sa z Uhorska vysťahovalo 50.000 Slovákov. Išlo o.i. o absolútnu genetickú stratu, ak uvážime že to boli prevážne výnimočne zdatní, priebojní, smelí a pracovití jedinci a nie všetci sa vrátili. Prečo sa museli vysťahovať toľkí, vieme. Nielen v Topoľčiankach, ale aj v ľudskom rode platí prírodný zákon genetického fondu. A nie je náhodou, že sa v slobodnom prostredí sveta takmer všetci významne uplatnili. Bol by to ozaj zaujímavý zoznam identít.
Človek si nevyberá miesto a čas narodenia. To, že som sa narodil ako Slovák je absolútna náhoda. No poznávaním rozumom a citom človek svoje prostredie vníma, preciťuje i ovoniava, uvedomuje si jeho hodnotu, a hlboko prirastie k miestu svojho zrodu. To miesto ho natrvalo poznačí, to je jeho identita. Ak potom takéto zoskupenie jedincov hľadá svoju identitu ako celok, obzerá sa prevážne po takých jedincoch, ktorí vynikli. Každý národ má svojich vynikajúcich jedincov a nimi sa pýši. Platí však tiež, že každý národ má aj svojich idiotov a hlupákov. Skvelý slovenský spisovateľ Martin Kukučín napísal dojímavo tragickú novelu Neprebudený o postihnutom mládencovi Ondrášovi a jeho nešťastí v láske. Ale v pobláznenom pastierovi husí nehľadal nijakú širšiu identitu, ale umelecky strhujúcu a tragickú drámu duševne neprebudeného jedinca. Tak zvyknú umelci postupovať a vyťažovať z čitateľov pozitívne emócie. Martin Kukučín bol veľkým slovenským umelcom. Hoci dlho žil v cudzine, jeho srdce bolo tam, kde sa narodil. Martin Kukučín tiež patrí natrvalo ku "krehkej identite". Sapienti sat, cari artisti.