Film o troskách života ktorý sa volá Nový život

Autor: Eduard Grečner | 1.3.2013 o 11:40 | Karma článku: 5,37 | Prečítané:  600x

Téma nového ambiciózneho filmu Adama Oľhu Nový život ja navýsosť živá, aktuálna. Štatistika zaznamenáva nárast rozpadnutých manželstiev, rozpadajúce sa manželstvá sú zakaždým trosky snov, vždy boľavé.

 

Lenže trosky zasiahnu deti a poznačia ich budúce sny s ktorými vstupujú alebo budú vstupovať do života, teda nielen pravých aktérov konania. Vytvárajú tak živnú pôdu pre pocity viny, zrady alebo previnenia. Téma naozaj vážna a hneď v prvých vetách chcem poznamenať, že tvorca filmu, sledujúci históriu vlastnej rodiny (čo samo osebe je ojedinelé) vstupuje do témy vyzbrojený nielen odvahou, ale aj hlbokou serióznosťou a s primeraným citom. Nastoľuje fatálnu otázku, z ktorej sa nesmie nik vykrútiť. V smutnej pravde o minulom, ale i novom živote stojí človek nahý, bez pridaných príkras postavenia, či dobrých úmyslov. Nahote pravdy sa nevyhne nijaké veľké umenie, tam totiž leží hľadaný zlatý poklad pôsobivosti zvolenej témy. Tvorca postupuje pozvoľna po zvolenej ceste, odkrýva situácie, oboznamuje s rodinou, seba nevynímajúc, veď ide o jeho osobné skúmanie bacilov rozpadu, ktoré i jeho poznačili. So sympatiami zobrazuje bohatý, rozmanitý život svojich sestier, zložitosť života rozsiahlej rodiny s výnimočne zameranými povolaniami obidvoch rodičov, matka je popredná herečka, otec významný divadelný režisér a rektor umeleckej školy, všetci aktéri vystupujú pod vlastnými menami, neľútostná kamera zaznamenáva ako mikroskop dôverné stránky nie typického ale o to zaujímavejšieho ľudského páru súčasnosti, život dorastajúcich detí, v ktorých zjavne drieme aj zdedený talent prejaviť svoje vnútro s noblesou a bez amatérskych disonancií, dej sa zaujímavo posúva, invencia tvorcovi nechýba a hoci ide o prvé veľké dielo, nechýba mu ani znalosť výrazových prostriedkov filmu a bohato ju využíva, dokonca prispôsobuje monochrómnym riešením zábery zo súčasnosti amatérskym vstrihom filmov, nakrútených kedysi pri spoločných ešte rodinných podujatiach. Scenáristicky nápadito zaraďuje do výpovedí aj rodičovskú generáciu svojich rodičov, kde hľadá genézu, alebo možnú príčinu poruchy vzťahov, ktoré chce zobraziť. Film pôsobivo chodí okolo horúcej kaše ktorú skúma, jeho hľadanie, ako chcem zdôrazniť, nesie všetky znaky nadania a aj profesionálnej pripravenosti. Vzbudzuje silné emócie, lenže váha s pomenovaním svojho a rodičovského problému. Ak však mám porozumieť problému s ktorým zápasia postavy, musím ich konanie pochopiť, čo neznamená, že s nimi musím súhlasiť. Autor nechce počuť bolestivú pravdu? V ktoromsi rozhovore pre tlač povedal, že váhal položiť otcovi fatálnu otázku: prečo odišiel od rodiny. Napokon ju nepoložil. Spýtal sa iba na to, čo "získal", nie aj na to, čo "stratil". Nechcel, či ostýchal sa počuť bolestivú pravdu? Lenže otázka mala byť položená, to je totiž hlavný a rozhodujúci uzol celého rozprávania príbehu. Prečo sa to všetko udialo a asi muselo udiať, o tom film mlčí, naše dohady odvodené od videného sú prislabé na silné následky. Pre umenie, opakujem, nie je, nejestvuje nijaké tabu. Adam Oľha to ostal nielen sebe, ale i spriaznenému divákovi dlžný. S tou otázkou priamo položenou a s akoukoľvek aj zamietavou otcovou odpoveďou by to bol skvelý film. Takto je iba pekný a dojímavý. Pritom "prečo" je dôležité vedieť nielen divákovi, ale i deťom, aktérom pozoruhodného diela, i samotnému autorovi, veď presná znalosť príčin rozpadu vzťahu rodičov, z ktorých každý ostáva v očiach detí autoritou, môže deti ochrániť pred možnými chybami a prehliadnutými detailami vzájomných pováh pri budovaní vlastného "nového života", má teda v príbehu funciu katharsis, ktorú pred viac ako dvetísícimi rokmi opísal vo svojej Poetike filozof Aristoteles ako nevyhnutný prostriedok pre očisťujúci účinok dosahovaný prežívaním deja umeleckého diela.

V tlačovej besede autor filmu zaujímavo odkryl svoj prístup k forme filmu, pričom upozornil na prebiehajúci skrytý zápas digitálu s chémiou, skrytý, avšak kľúčový problém súčasného vývoja filmového záznamu. Problém je v zázname poetickej atmosféry, ktorú poskytuje jedinečná "chémia" filmu. V súčasnosti mnohí naznačujú alebo priamo tvrdia, že nastal čas lúčiť sa s 35 mm filmom s emulziou chemicky spracúvanou. Že nie je tak, je už aj preto, že k dlhej ešte životaschopnosti emulzie prispieva i neľútostný zápas rozličných vzájomne súperiacich digitálnych systémov záznamov obrazu na ktoré sa distribučne kopíruje pôvodný nezmenený, neskreslený estetický zámer autora diela. Zaujala ma táto režisérova poznámka o "chémii" filmu schopnej rozlíšiť krehké rozdiely zobrazovanej reality, ale najmä jeho jemne naznačená "chémia" v ľudských vzťahoch v súvislosti s témou vlastného diela. To myslím si poskytuje poetický kľúč pri lúštení skrytého tajomstva rodičovského konfliktu o ktorom asi pre prílišnú citlivosť problému váhal otvorene hovoriť vo svojom pozoruhodnom filme. Jeho dielo pre svoju kvalitu bezpečne i bez odpovedi na hlavnú nepoloženú otázku zaujme široký okruh vďačných divákov, ktorých takéto naozajstné, nehrané drámy bytostne priťahujú.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?