Bloghttp://grecner.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskPrečo potrebujeme umenie (grecner)    Ozaj je umenie pre človeka potrebné? Je taká zvláštna doba, že takáto otázka nemusí byť zvláštna, naopak, často sa vyskytuje.Niekto tvrdí, že potrebné nie je, iný zasa, že umenie je iba pre tých, čo by bez umenia boli nešťastní.     Sun, 13 Dec 2015 13:44:05 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/393811/preco-potrebujeme-umenie.html?ref=rssNesmrteľná pesnička (grecner)Je to česká pesnička, ale to nevadí, ba dokonca je to historicky spravodlivé, pretože pesnička vznikla v Čechách, rovnako ako v Čechách v riadnych voľbách v roku 1946 zvíťazili komunisti na čele s Klementom Gottwaldom a to nielen pomocou svojich voliacich priaznivcov ale aj ozbrojenej "robotníckej triedy" v podobe ľudových milícií. Pamätám sa na tú pesničku, podnes mi zvučí v ušiach. Vtedy, po „Februári" (ako sa decentne úradne nazýval vtedajší štátny prevrat), znela zo všetkých ampliónov do omrzenia a hádam aj je pravda, že rozhlas nevynechal ani deň, aby ju neodvysielal. Mala charakter fanfár označujúcich „nové lepšie, spravodlivejšie" časy. A mala v sebe akúsi charizmu.Sat, 01 Feb 2014 15:41:49 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/347965/Nesmrtelna-pesnicka.html?ref=rssPsí život psa Killera (grecner)Je to hlboká sonda do duše osamelého mladého muža v hranom filme. Je to jeden z najpôsobivejších a štýlovo pozoruhodne ucelených slovenských filmov najmladšej generácie, ktoré som videl. Nebol som sám, koho ten film hlboko zasiahol. Po jeho skončení viac ako minútu (a to je mimoriadne silný okamih reflexie) bolo v plnej sále premiéry tiesnivé, temné ticho. Bolo čuť iba dych. Až potom sa ozval potlesk.Sat, 16 Mar 2013 10:46:56 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/323462/Psi-zivot-psa-Killera.html?ref=rssSpráva o osude petície o filmovej Kolibe (grecner)O Petícii som informoval ministra kultúry Maďariča rozsiahlym sprievodným listom spolu s podpismi umelcov a občanov a uverejnil na tomto blogu. Do dnešného dňa (marec 2013) podpísalo petíciu 102 občanov a umelcov a podpisová akcia skončí 31. marcom 2013. Medzitým prišla z ministerstva kultúry SR odpoveď. Jej jadro ocitujem:Fri, 15 Mar 2013 22:00:28 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/323443/Sprava-o-osude-peticie-o-filmovej-Kolibe.html?ref=rssFilm o troskách života ktorý sa volá Nový život (grecner)Téma nového ambiciózneho filmu Adama Oľhu Nový život ja navýsosť živá, aktuálna. Štatistika zaznamenáva nárast rozpadnutých manželstiev, rozpadajúce sa manželstvá sú zakaždým trosky snov, vždy boľavé.Fri, 01 Mar 2013 11:40:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/322187/Film-o-troskach-zivota-ktory-sa-vola-Novy-zivot.html?ref=rssKrehká identita Aurela Stodolu (grecner)   Tých "krehkých identít" by možno už stačilo, hoci by ich boli stovky, keby som chcel vymenovať všetkých výnimočných jedincov, ktorí sú pre identitu Slovákov (ak by ju niekto chcel skutočne a naozaj postihnúť) prameňom argumentu závažnejšieho ako hrsť pouličných krikľúňov vďačne sa bijúcich do pŕs pred kamerou slávnej dokumentaristky. Ale nebudem tým unavovať. Len ešte spomeniem aspoň jednu postavu zo storočia celkom nedávneho. Jej svietivosť je zreteľná každému, kto nechce z témy robiť posmešné fejtóny ale v dokumentárnom filme hľadá v národe skutočné, reprezentačné osobnosti čo sú pýchou jeho identity. Aurela Stodolu označil jeho žiak Albert Einstein za najväčšieho matematika akého kedy poznal. A univerzitný svet ho nazval pýchou svetového inžinierstva. Málo sa o ňom hovorí a píše. Ale bol.Mon, 04 Feb 2013 10:26:02 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/319955/Krehka-identita-Aurela-Stodolu.html?ref=rssVydarený prielom slovenského filmu (grecner)   Je to - ak sa nemýlim - piata generácia tvorcov slovenskej kinematografie (štvrtá, okolo generácie Vlada Štrica, bola obetovaná na oltár prevratu), ktorej sa začalo v hranom filme dariť. Estetický prínos a pokrok v tvorbe špičkových diel tejto piatej generácie si uvedomíme o to výraznejšie na pozadí ateliérových kulís a do zúfania plytkých seriálovo napomádovaných a životu na míle vzdialených "dramaturgií" televíznych adaptácií už predvolenej, povinnej importovanej proveniencie. Tá síce hercov živí, ale nedovoľuje im naplno hrať a ukázať hlbiny svojho hereckého majstrovstva, niet tam čo hrať.Thu, 31 Jan 2013 19:09:16 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/319679/Vydareny-prielom-slovenskeho-filmu.html?ref=rssKrehká identita uhorských jakobínov (grecner) Dramatická historická epizóda uhorských vzbúrencov z rokov 1794, ktorá skončila popravami je málo známa, ale pre nás Slovákov veľmi významná. Potvrdzuje, že na pokrokových akciách vtedajšej vzdelaneckej vrstvy sa nemalou mierou zúčastňovali aj Slováci a šírili osvetu inšpirovanú myšlienkami Veľkej francúzskej revolúcie, ktorej heslo sloboda, rovnosť, bratstvo je vlastne inšpirujúce podnes. Hrali významnú rolu, pomáhali zažať iskru, ktorá sa potom rozhorela, ale oni sa ohňa revolúcie z nej nedožili – boli popravení sťatím. V histórii je táto epizóda uvádzaná ako Martinovičovo sprisahanie a ostal po ňom nesmierne cenný a významný dokument: Katechizmus tajnej spoločnosti reformátorov.Sun, 27 Jan 2013 12:30:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/319320/Krehka-identita-uhorskych-jakobinov.html?ref=rssList ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi (grecner)Spomínal som minule stretnutie filmových tvorcov a technikov pri príležitosti 60. výročia postavenia filmovej Koliby. Nebolo to stretnutie veselé, ale neboli ani náreky. Konštatoval sa fakt a následky. Pri privatizácii štátnych filmových ateliérov v r. 1996 naprostá väčšina tvorcov mlčala. Alebo aspoň neprotestovala proti privatizácii, ale iba proti prefíkanému privatizérovi a spol.. Je čas povedať otvorene, prečo.Tue, 22 Jan 2013 16:00:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/318919/List-ministrovi-kultury-Marekovi-Madaricovi.html?ref=rssKrehká identita Jána Baltazára Magina (grecner)Asi by bol tento vynikajúci znalec práva a antickej literatúry veľmi prekvapený, keby zvedel, že ho niekto po 152. rokoch od narodenia (10. januára)spomenie, ba pripomenie, že aj jeho dielo je zdigitalizované a tak na stáročia zachované. Bol to prenikavo mysliaci vzdelanec, ktorý vyštudoval vo Viedni v slávnom Pázmáneu, stal sa kňazom, veď v tých časoch chudobnému nadanému mládencovi iba cirkevné školy dovolili a umožnili študovať. Bagin napísal viacero diel, na svoju dobu významných "básní" ako sa vtedy volali vznešené oslavné diela, zvyčajne venované tým mecenášom, ktorí ich podporovali.Mon, 14 Jan 2013 14:10:01 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/318291/Krehka-identita-Jana-Baltazara-Magina.html?ref=rssKrehká identita Michala Bosáka (grecner)Už dávnejšie som písal v súvislosti s legendou Juraja Jánošíka o Adamovi Františkovi Kollárovi, poradcovi Márie Terézie, ktorého v Rakúsko-Uhorsku volali "slovenský Sokrates". Zaslúžil by si pomník na bratislavskom nábreží. Raz možno napíšem aj o Matejovi Belovi- Puntíkovi, rodákovi z Očovej, ktorý získal pomenovanie Magnum decus Hungariae (Veľká ozdoba Uhorska). Dnes sa zmienim o Michalovi Bosákovi, Šarišanovi, rodákovi obce Okrúhle v okrese Svidník, ktorého podpis sa vyskytuje na prvých amerických dolároch. Zomrel v USA pred 76 rokmi ako "jeden zo štrnástich najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách". Vždy vystupoval ako Slovák a jeho podpis sa vyskytuje nielen na bankovkách USA, ale aj na slávnej Pittsburgskej dohode amerických Slovákov, podporujúcej samostatnosť Slovenska.Sat, 12 Jan 2013 09:46:45 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/318116/Krehka-identita-Michala-Bosaka.html?ref=rssVýročie filmovej Koliby (grecner)Nikdy som netajil a vždy otvorene hovoril svoj zamietavý postoj k neserióznej a podľa mňa aj protiprávnej ale celkom iste protikultúrnej privatizácii filmových ateliérov na Kolibe, ktorá sa odohrala za podivných okolností v roku 1996. Mnoho som o tom písal aj krátko aj podrobne, aj v čase privatizácie až doteraz. Nedávno sa konalo stretnutie filmových tvorcov a priaznivcov slovenskej kinematografickej kultúry, ktorá ostala privatizáciou bez svojho reprezentatívneho domova. Stretnutie bolo pri príležitosti 6O. výročia vzniku Filmových ateliérov, vybudovaných z verejných zdrojov. Pri tej príležitosi som na tomto stretnutí prečítal a zverejnil text petície vo veci spomenutej privatizácie a v prospech odstránenia jej negatívnych dôsledkov.Thu, 10 Jan 2013 08:30:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/317946/Vyrocie-filmovej-Koliby.html?ref=rssPieseň. alebo Barabášov prelom do filmovej moderny (grecner)Keď ma oslovili z Mariboru 2012, aby som tam pri okrúhlom stole vystúpil s akousi vysvetľujúcou “myšlienkou” o “zázraku” filmov 60-tych rokov, presnejšie o tom, ako je možné, že v období útlaku komunistickej ideológie vznikali v Československu také vynikajúce filmy, že sa všade vo svete písalo o “československom filmovom zázraku”, vyjavil sa v mojej pamäti celý balvan spomienok o tom “ako sa to dosiahlo”. Predovšetkým však som začal, lepšie povedané pokračoval v uvažovaní o tom, či slovo “zázrak” je tu oprávnene použitéSat, 03 Nov 2012 18:45:09 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/312309/Piesen-alebo-Barabasov-prelom-do-filmovej-moderny.html?ref=rssPamiatke Alfreda Wetzlera (grecner)V čase, keď sa v kultúrnych priestoroch Slovenskej republiky v smútočnom tichu čítajú mená tisícok obetí holokaustu, vynorila sa v mojej pamäti jedinečná spomienka. Človek zriedkakedy zažije a takmer si to v tej chvíli ani neuvedomí, že zažíva neopakovateľnú historickú chvíľu, ona dostane svoj slávnostný pátos až behom času. Jednu takú udalosť som už opísal inde, o tom ako som štrnásťročný chalan na skalických zvonoch ohlásil koniec druhej svetovej vojny. Toto je druhý príbeh takého nečakaného zážitku.Fri, 14 Sep 2012 08:40:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/307902/Pamiatke-Alfreda-Wetzlera.html?ref=rssPrečo je umenie pre človeka potrebné (grecner)Pocit osamelosti nemusí mať človek na Zemi len vtedy, keď ovdovie alebo pochová deti. Stačí ak si v duchu premietne miliardy rokov pred svojím narodením a milión miliárd rokov po skončení vlastnej existencie. A to v rotujúcej sústave hviezd, hmlovín, čiernych dier a temnej energie, v tom Vesmíre o ktorom Norbert Wiener, zakladateľ kybernetiky (1948) napísal, že najväčšie možné víťazstvo človeka je v tom, že existuje, že v bytí pokračuje a to všetko “vo Vesmíre, ktorý je k našej existencii úplne ľahostajný”. Tento moment v rotujúcom nekonečne je sám osebe dostatočný dôvod k pocitu osamelosti a tiež k tomu aby sa človek pokúsil vymaniť z tohto nezvratna – aspoň na krátky okamih – a to je okamih tvorby.Fri, 22 Jun 2012 15:55:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/301740/Preco-je-umenie-pre-cloveka-potrebne.html?ref=rssNiekoľko viet (grecner)O filmovom umení, ktoré má vo svojom vývine často sa opakujúci problém so zobrazovaním pravdivej podoby skutočného života ľudí a ich naozajstných problémov.    Tue, 22 May 2012 12:29:49 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/299211/Niekolko-viet.html?ref=rssBeatmeni vlasáči a Nylonový mesiac (grecner)Prečítal som si so záujmom článok o roku 1965, keď násilím strihali dlhovlasých a mám pre to osobné svedectvo. Nakrúcal som v roku 1965 svoj druhý celovečerný film Nylonový mesiac podľa novely Jarky Blažkovej o nechuti mladej generácie prispôsobovať sa konformizmu rodičov.Sun, 13 May 2012 10:05:48 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/298454/Beatmeni-vlasaci-a-Nylonovy-mesiac.html?ref=rssJe čas na úvahy (grecner)Čo minulo, je nenávratne preč. Minulosť je neodvolateľná, stala sa časťou večnosti a človek pred ňou nemá nijaké útočište....Táto myšlienka patrí Gándhímu a je hodná trvalej pozornosti.. Nijako však neznamená, že o minulosti netreba hovoriť, že je to zbytočné. Myslím si, že opak je pravdou. Komunizmus a fašizmus sa často porovnávajú pre svoju skrytú podobnosť.Mon, 26 Mar 2012 15:40:30 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/294470/Je-cas-na-uvahy.html?ref=rssVojna ako show (paráda) a s potleskom detí (grecner)Čo všetko sa u nás nevymyslí, no najmä nedomyslí! A ešte sa to dokonca bráni ako “pocta” určitým historickým dejom!Žasnem. Zabíjanie ako show? Končiace potleskom detí?Fri, 17 Feb 2012 14:52:16 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/290059/Vojna-ako-show-parada-a-s-potleskom-deti.html?ref=rssSlovenský film videný znútra (19) (grecner)Viete si predstaviť, že "normalizácia" - čarovné slovo - niekedy môže znamenať svoj vlastný opak? Áno - aj to sú nie celkom dávne dejiny slovenskej kinematografie. Masáž všeobecnej mienky (vymývanie mozgov) pomocou vytrvalej práce a demagógie médií nie je len dnešný, novodobý úkaz. Úspešne si to u nás vyskúšali aj v období po vojenskej okupácii ČSR piatimi armádami v rokoch 1969 - 1989 vtedajší komunistickí "majitelia" štátu.Sun, 11 Dec 2011 21:32:29 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/283059/Slovensky-film-videny-znutra-19.html?ref=rssTradície a modernosť. Pastierska kultúra. Národné sebavedomie (grecner)Všetko to, čo je uvedené v záhlaví - sú veľké, samostatné témy širokého rozsahu. Sotva sa tu podarí viac - ako iba načrtnúť kontúry ich problematiky. Téme sa venoval aj Karol Plicka, veľká a významná osobnosť, ktorého činnosť bola a je pre slovenskú kultúru neoceniteľne veľká. Patril k tým veľkým Čechom, ktorí sa nielen nadchýnali slovenskou ľudovou tvorbou, ale ju najdôvernejšie poznali a prijali za svoju. Adolf Heyduk, Rudolf Pokorný, Alois Kolísek, Božena Němcová, Karel Čapek, Ivan Olbracht a mnohí iní milovali slovenskú kultúru a dali jej veľa impulzov i čerpali z nej. Ale Karol Plicka s ňou splynul, výrazne ju obohatil a venoval jej celý svoj dlhý život.Thu, 10 Nov 2011 12:33:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/280261/Tradicie-a-modernost-Pastierska-kultura-Narodne-sebavedomie.html?ref=rssO Jánošíkovi a zvláštnej náhode (grecner)     Fakt, že postava zbojníka sa stala pre slovenský národ postavou hrdinskou a osoba Jánošíka trvalou legendou, sa stáva často posmešnou výčitkou (zbojník, teda zlodej, je im národným hrdinom!). Neprávom. Je potrebné vysvetliť ako a prečo vzniká takáto zdanlivo paradoxná legenda. Legendy sú vždy esenciou nevyslovených potlačených túžob. Nedávno som o tejto legende znova videl film z roku 1921.  Thu, 20 Oct 2011 11:42:43 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/278461/O-Janosikovi-a-zvlastnej-nahode.html?ref=rssKomerčná popkultúra, neorealizmus a pátos umenia dneška (grecner)     Pod lákavým sloganom, že "Ľudia sa chcú pozerať sami na seba..." sa pozvoľna pašuje do vedomia spoločnosti aj vedľajší produkt takéhoto rozmýšľania, totiž plytkosť a prázdnota života, ktoré s s cieľavedomou nástojčivosťou obchádzajú skutočné problémy dnešného života a človeka,Mon, 03 Oct 2011 10:55:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/276866/Komercna-popkultura-neorealizmus-a-patos-umenia-dneska.html?ref=rssKtorý film je vlastne slovenský? (grecner)Keď Iveta Malachovská uvádzala slávnostnú premiéru hraného dokumentárneho filmu, z jej hlasu vyžarovala vzrušená pýcha, s ktorou oznamovala, že Čas grimás je “úplne slovenský” film. Hrdosť som síce zdieľal, lebo film Petra Dimitrova bol dobrý, ale dôvody Ivety Malachovskej, ktoré s takým sympatickým nadšením uvádzala, ma rozhorčili. Poviem prečo.  Sun, 10 Jul 2011 20:45:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/270313/Ktory-film-je-vlastne-slovensky.html?ref=rssDemokracia,film,tovar,umenie (grecner)   Je dobré skúmať fenomén filmu z viacerých perspektív. Jeden zápas sa však sotva niekedy skončí: súboj umenia s trhom.  Fri, 24 Jun 2011 08:40:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/268946/Demokraciafilmtovarumenie.html?ref=rssPotrebujeme odvahu? (grecner) 17. februára 1600 bola postavená na jednom námestí v Ríme hranica. Na ňu priviazali človeka a zapálili oheň. Umierajúci ani raz nevykríkol. Odvrátil pohrdlivo zachmúrenú tvár, keď mu predtým nastavili krucifix. Ten, kto takto zomrel, bol bývalý dominikán Giordano Bruno. (Z knihy Hansa Joachima Stőriga). Giordano Bruno poznal a hlásal Kopernikove prevratné myšlienky v Ženeve, Paríži, Oxforde, Frankfurte, ba i v Prahe - a nielenže ich prijal, ale jeho myšlienku obehu Zeme okolo slnka vo svojej vízii rozšíril na celý Vesmír, písal o ňom ako o nekonečnosti množstva svetov bez hraníc a bez stredu, v neustálom pohybe. V tých časoch to bolo kacírstvo.Fri, 18 Feb 2011 18:45:37 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/256982/Potrebujeme-odvahu.html?ref=rssKto za pravdu horí.... (grecner)Ako som spieval Kuzmányho hymnickú pieseň v Uhrovom filme Šiesta veta. Štefan Uher nakrúcal v roku 1986 svoj (v poradí už hádam dvanásty) film o Božene Slančíkovej – Timrave. A ja som si už šestnásty rok odkrúcal svoju ideologickú “prevýchovu” v slovenskom dabingu, ako trest pre neodvolaný článok o okupácii ČSR v roku 1968, pre ktorý som bol ÚVKSS označený ako ideovo “nespoľahlivý káder, ktorý samostatný hraný film nakrúcať nesmie” (Dr.Roll v osobnom rozhovore).Tue, 11 Jan 2011 13:10:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/252951/Kto-za-pravdu-hori.html?ref=rssTajpmný výlet (grecner)  V hlavnom meste Estónska, vtedy ešte Estónskej sovietskej republiky, som bol spolu s delegáciou Filmového zväzu, pamätám si však iba A.J.Liehma, Štefana Uhra, Jirku Menzla, neviem určite. či aj Jan Schmidt. Viem, že v Moskve som bol dva razy, prvý raz to bolo okolo roku 1965 alebo 1966, teda ešte pred Drakom, druhý raz som bol už s filmom Drak sa vracia. V Talline som bol pri prvom zájazde, premietal sa môj prvý film Každý týždeň sedem dní a Schmidtov film Konec srpna v hotelu Ozón. Vtedy nás presunuli z Moskvy aj do Tallinu, pretože súdruhovia ako vtedy oslovovali každého si žiadajú čs. delegáciu.Thu, 06 Jan 2011 10:26:53 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/252455/Tajpmny-vylet.html?ref=rssVráti sa niekedy filmová Koliba filmu? (grecner)      100 rokov od narodenia Paľa Bielika nám smutne pripomína, že jeho socha stojí na pozemku, ktorý už filmu nepatrí. A jeho pohľad je upretý na jeho dielo v cudzích, filmu neprajných rukách, V privatizácii Koliby v roku 1996 sa stal na Slovensku kultúrny zločin, čo si žiaľ málokto uvedomuje v plnej nahote.Fri, 16 Apr 2010 11:25:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/226005/Vrati-sa-niekedy-filmova-Koliba-filmu.html?ref=rssOtváranie trinástej komnaty (grecner)      Musím sa priznať (alebo pochváliť?), že som bol v slovenskej kultúre prvý, kto prastarý rozprávkový motív o zakázanej “trinástej” komnate, do ktorej je nebezpečné vstupovať – použil ako metaforické pomenovanie situácie socialisticko-realistického umenia, ktorému je zakázané o skutočnosti pravdivo hovoriť bez nebezpečenstva. Výstraha z rozprávky, prenesená do budovateľských čias, v ktorých nám bolo prisúdené dorastať a žiť, sa ľahko dala dešifrovať. *Tue, 12 Jan 2010 16:00:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/216046/Otvaranie-trinastej-komnaty.html?ref=rssČudné náhody sa ponášajú na cenzúru (grecner)     Bolo nás dvadsaťtri. Stáli sme 12.XII. pod pomníkom nezabudnuteľného Paľa Bielika a spomínali na jeho nedožitých 99. rokov. Akciu nakrúcala STV 1 a v ten istý deň  aj odvysielala o 19,15. Lenže...  Sun, 13 Dec 2009 16:20:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/213058/Cudne-nahody-sa-ponasaju-na-cenzuru.html?ref=rssNiečo z archívu roku 1995 (grecner)Cherchez l´argent Poznámky o situácii v ponovembrovej kinematografiiFri, 04 Dec 2009 20:25:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/212220/Nieco-z-archivu-roku-1995.html?ref=rssFilm o zániku filmovej Koliby (grecner)Koliba Zuzany Piussi 3.XII.09 v STV 2   Musím otvorene a hneď konštatovať, že film Koliba ma sklamal. Nie tým ako je urobený, ale tým, že o rozhodujúcom momente, prečo a ako došlo ku katastrofálnemu zničeniu filmovej základne na Slovensku, hovorí iba v útržkoch, ktoré jednotlivo sú určite autentické, ale vcelku úplne a podstatne skresľujú skutočnú príčinu tohto smutného faktu. Kultúrny zločin sa nepodarilo osvetliť kompletne, dokonca z vinníkov sa stali tak trochu “záchrancovia dobrej veci”. Pravda je otrasnejšia.Fri, 04 Dec 2009 19:10:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/212211/Film-o-zaniku-filmovej-Koliby.html?ref=rssZáhrady bez vtákov (grecner)V tieto dni dávam ožiť svojim starým záznamom, ktoré som našiel (sám prekvapený, že sa mi zachovali), keď som pre filmový ústav hľadal celkom niečo iné (dokumenty o prvých pokusoch nakrútiť Chrobákovho Draka na Slovensku). Na tieto svoje poznámky, ktoré som nazval už vtedy Záhrady bez vtákov som celkom zabudol. Dávam ich sem celkom bez zmien a zásahov v presvedčení, že azda budú (20 rokov od prevratu) aj aktuálne, alebo aspoň poučné. Hovorí sa, často to počúvam, že na Slovensku chýbal intelektuálny odpor, že disent bol iba v Čechách. Ja o takom odpore viem. Denníkové úvahy a poznámky som písal sám pre seba, bez akejkoľvek nádeje na publikovanie, ba v strachu aby sa nedostali do nepovolaných rúk som ich ukryl v pivnici svojej chaty. Náhoda chcela, že som ich objavil. Možno niekomu dajú nahliadnuť do uvažovania vtedy zakázaného tvorcu – a možno pochopí aj to, prečo bol zakázaný. Pravda, ak ich vydrží dočítať. Majú hodnotu iba ako dokument.Sun, 08 Nov 2009 19:30:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/209665/Zahrady-bez-vtakov.html?ref=rssJa ako prvák v škole života (grecner)Je september, začiatok školského roka. V rádiu dnes otvorili anketu na tému: aký bol váš prvý deň v škole. Chodia maily i sms-ky. Je chladné ráno, veštiace jeseň, ktorá sa blíži, ale deň je pekný, slnečný. V mojej mysli preletia spomienky na to ako som ja začínal školský rok. Ale nechcem sa ankety zúčastniť, moje spomienky zalietajú a otvárajú za priehrštia príhod a čriepkov detstva, medzi nimi aj prvé kroky do školy. Lenže spomienky sa nečakane rozrastajú, prelietajú z témy na tému ako vrabce na strome, skackajú neusporiadane, no živo sa vynárajú, tak živo, že sadám k počítaču, aby som aspoň niektoré zachytil, veď – ako poznamenal Hrabal v úvode svojich Postřižín: “hrozí nebezpečí z prodlení...” Aj ja sa musím už začať ponáhľať, tiež mi hrozí nebezpečenstvo z omeškania a niektoré spomienky sú nielen pekné pre mňa, ale aj dramatické ako obraz tých čias.Fri, 04 Sep 2009 18:40:17 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/204032/Ja-ako-prvak-v-skole-zivota.html?ref=rssSlovenský film videný znútra (18) (grecner)     Reagujem v tomto zápisníku aj na náhodné podnety, nežiada sa mi totiž dôsledne písať akúsi chronológiu slovenského filmu, kde sa mi prihodili nielen najkrajšie, ale žiaľ aj najhanebnejšie zážitky. Spomienky niekedy naskakujú ako husia koža, inokedy hrejú v dotykoch, rozhovoroch s veľmi cennými ľuďmi, nezabudnuteľnými, permanentne tvorivými aj v tých najcivilnejších chvíľach a aj v najťažších časoch. Jedným z nich je aj Dominik Tatarka.  Sun, 07 Jun 2009 11:25:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/196198/Slovensky-film-videny-znutra-18.html?ref=rssSlávnosť v botanickej záhrade po 40. rokoch (grecner)Príležitostná spomienka na režiséra Ela HavettuSun, 26 Apr 2009 11:35:05 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/191998/Slavnost-v-botanickej-zahrade-po-40-rokoch.html?ref=rssDve črty z Febiofestu 2009 (grecner)Niekoľko poznámok zo zápisníka tohoročného filmového festivalu FEBIOFESTFri, 03 Apr 2009 22:39:45 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/189462/Dve-crty-z-Febiofestu-2009.html?ref=rssAko súvisí film s poéziou (grecner)   Keď mi pred pár rokmi, už ako starému mužovi, vyšli dve zbierky básní, začali sa množiť otázky, ktoré ma rozveseľovali, ale musel som im čeliť: prečo som sa (teraz!!) dal na poéziu. Ale veď ja som sa “nedal”, ja som nikdy poéziu neprestal písať. Pravda, neuverejňoval som, spočiatku preto, lebo mi uverejňovali iba “budovateľské” pokusy, ktoré mi zabezpečovali publicitu (moje “skutočné” básne mi vracali pre ich “smútok” resp. totálny nedostatok povinného optimizmu). A neskôr prečo? Nepísal by som o tom, nebyť toho, že to veľmi súvisí s filmom. A film ma natoľko očaril, že sa mi premenil na poéziu.Thu, 26 Mar 2009 19:40:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/188391/Ako-suvisi-film-s-poeziou.html?ref=rssSlovenský film videný znútra (17) (grecner)Ponárať sa do minulosti nie je vždy osviežujúca činnosť. 60-te roky (o ktorých sa veľa píše a hovorí a majú dokonca častý prívlastok “zlaté”), boli roky síce plodné, ale aj kruté. Zoceľovali, ale aj lámali. Vyjasňovali sa postoje i charaktery. Je ťažké ich súdiť ale ešte ťažšie ich chváliť. Najrozumnejšie by bolo pokúsiť sa ich pochopiť. Bolo aj veľa chaosu, mätenia pojmov. Nervózne napätie vládlo všade, u mocných i u “poddaných”. Ľudia sa správali nápadne podráždene (mravce a včely sa tak správajú pred búrkou). Nielen u nás, bol to jav, ktorý zachvátil takmer celý ľudský svet (Mao Tse Tun v Číne, hippies v USA, študentské nepokoje v Paríži, ktoré povalili de Gaula, Beatles, u nás neochotná rehabilitácia “buržoáznych nacionalistov”, spisovateľské zjazdy, žiadajúce slobodu prejavu a pod.). Táto “kulisa sveta” neobišla ani filmových umelcov na Slovensku. Tiež tu poriadne vrelo.Sun, 15 Mar 2009 18:20:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/186932/Slovensky-film-videny-znutra-17.html?ref=rssO neherectve a herectve vo filme (grecner)                Jeden z najviac iritujúcich prvkov s slovenskom filme päťdesiatych rokov bolo pre moju generáciu herectvo. Vyznačovalo sa pre nás neprijateľnou mierou pátosu. Pátos prenesený z divadelných dosák pred kameru bol vo svojej neprirodzenosti navyše ešte znásobovaný neprirodzene do ružova sfarbeným obrazom života, príbehom, ktorý sa vonkoncom nepodobal realite nami vnímaného sveta. Takéto nariadené optimistické spodobovanie sveta bolo výslovným želaním panujúcej straníckej špičky, ktorá si myslela, že rozumie estetike umenia. Lenže aj bez tejto nariadenej deformácie skutočnosti (podľa známej anekdoty: niečo iné počujem a niečo iné vidím), samotné prenesenie techniky hrania z divadla pred kameru bolo celkom neúnosné.Tue, 03 Feb 2009 15:20:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/181638/O-neherectve-a-herectve-vo-filme.html?ref=rssOsobitné miesto Stanislava Barabáša (grecner)Neprávom trochu zabúdaný významný tvorca slovenského filmu Stanislav Barabáš by sa v týchto dňoch (4.februára) dožil 85. rokov. A v tomto roku (2009) uplynie aj 15. rokov od jeho predčasnej smrti (1.augusta 1994). Bol to tvorca, ktorý žil v prelomovej dobe našich dejín, zažil obdobie schematizmu v umení, ktoré sa dá charakterizovať ako vnucovanie nielen predpisných tém, ale najmä príkaz ako sa majú tieto témy zobrazovať, direktívne určenie hraníc za ktoré sa nesmie v zobrazovaní života a hraníc, v ktorých sa iba smie umelec pohybovať. Obdobie schematizmu (1948-1956) možno smelo označiť ako jedno z najzhubnejších období slovenskej kultúry, ktoré dokázalo zlomiť alebo dokonca zahubiť alebo aspoň umlčať mnoho skvelých umelcov. Umelci boli postavení pred dilemu. Ak chceli publikovať – museli sa “dobrovoľne” podvoliť vo svojich dielach podávať deformovaný obraz dejín a obraz ľudského vnútra, to znamená ochotne zobrazovať nanútený optimizmus. Zakázaná bola akákoľvek skepsa. Ak niekto nebol dostatočne oddaný, bol podrobený nemilosrdnej kritike a často celkom umlčaný (E.B.Lukáč, Milo Urban a mnohí iní). Bola to veľmi zlá doba.Mon, 02 Feb 2009 10:25:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/181444/Osobitne-miesto-Stanislava-Barabasa.html?ref=rssSlovenský film videný znútra (16) (grecner)Keď si tak v duchu pripomínam svoju dávnu funkciu pomocného režiséra, či už v štábe Jiřího Weissa v Prahe alebo u Štefana Uhra na jednom dokumente a dvoch jeho hraných filmoch, vidí sa mi takmer neskutočné, aké množstvo povinností pripadá na túto viac pracovnú ako tvorivú funkciu. Štáb? Už táto terminológia, prevzatá z armády do tvorivého procesu signalizuje, že tu ide predovšetkým o prácu a to často ozaj vojensky tvrdú ba niekedy aj o hromozvod v napätom iskrení zložitej tvorby umeleckého filmu (ste za všetko a vždy osobne zodpovedný). No napriek neúprosnej tvrdosti predsa len táto funkcia nesie výrazné stopy tvorivého zanietenia. A pre mňa bola aj zdrojom nesmierneho potešenia z toho, že sa zúčastňujem neopakovateľných chvíľ váhania, pochybností, nachádzania, riešení a napokon – keď sa dielo vydarí, aj vzácneho pocitu spolupráce na dobrej veci.  Fri, 09 Jan 2009 16:30:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/178389/Slovensky-film-videny-znutra-16.html?ref=rssO dabingu ako o umení (grecner)      Niekoľko rôznorodých a celkom protirečivých hlasov v poslednej dobe ma nakriatlo venovať sa tejto téme. Je mi blízka, lebo v dabingu pracujem už skoro 40 rokov, spočiatku pre zakladateľa slovenského dabingu Svätopluka Šablatúru ako úpravca dialógov, neskôr (keď ma čudesná doba normalizácie ako nedobrovoľníka pri previerkach presunula z hraného filmu do dabingu) už ako režisér . Mal to byť akýsi “trest” po ktorom som mal začať ideologicky “poslúchať”. No každé zlo má aj dobré stránky. A navyše, v jazykovom kurze som objavil dobrú myšlienku: If you don´t get the work you like, like the work you get. To som si osvojil a v dabingu som našiel aj nesmierne množstvo profesionálnych poučení o filmovom remesle, mal som príležitosť pracovať s obrovským počtom hercov, podarilo sa mi preniknúť do mikroproblematiky dabingu a navyše ma to naučilo nielen disciplíne v používaní slovenského jazyka, ale aj analýze dialógu, čo bola pre mňa neoceniteľná “postgraduálna” škola. Niečo ako je pre lekárov atestácia.  Sat, 20 Dec 2008 20:55:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/176102/O-dabingu-ako-o-umeni.html?ref=rssSlovenský film videný znútra (15) (grecner)   V celkovom vývoji slovenskej kinematografie mala významnú a často rozhodujúcu úlohu jej dramaturgia. Podrobne o tom píše v nenahraditeľne cennom článku Jelena Paštéková (KINO IKON, č.1.,1996). Sláva a tragédia dramaturgie rokov 1948-1969 je tam podrobne vecne popísaná s rešpektom k podrobne doloženým faktom. No napriek (či vďaka?) vedeckej vecnosti zo samotného popisu faktov naskakuje súčasnému čitateľovi husia koža z toho akou ťažkou etapou sa musela slovenská kinematografia predierať, kým mohla vykvitnúť skutočná podoba a sláva filmových tvorcov v tak nepriaznivom a krutom období ideologického mätenia pojmov a krivenia charakterov, dobe navzdory priam zázračná vitalita.Mon, 15 Dec 2008 14:55:31 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/175530/Slovensky-film-videny-znutra-15.html?ref=rssNeviem, či sa mám tešiť z audiovizuálneho fondu (grecner)A tiež neviem ako jedným dychom z potechy prejsť k obavám, ktoré mocne vyvstali práve z existencie a výkladu tohto zákona. Najprv, samozrejme stojí potešenie. Veď trvalo osemnásť rokov (!) kým sa orgány štátu, teda vláda a parlament spamätali, lebo asi pobadali, že slovenská kinematografia možno aj skončí svoju existenciu a po vydaní (na DVD nosičoch) všetkých jej úspechov, ktoré zaznamenali svoju slávnu existenciu ešte za starého režimu (jemu síce navzdory, ale predsa len s jeho financiami), nebude pomaly čo na DVD-čkách vydávať a možno ani nebude čím sa vystatovať ako poprevratovými úspechmi kinematografie ako jednej z dôležitých zložiek národnej slovenskej kultúry (ak pravda pomlčíme o skvelých dokumentoch, ktoré vznikli navzdory “všetkoriadiacej tajomnej ruky trhu” – a takrečeno presnejšie jemu “pod rukou”, tematicky sa zväčša opierajúce o skutočnosti, ktoré tento trh v našej spoločnosti spôsobil).Sat, 06 Dec 2008 22:34:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/174538/Neviem-ci-sa-mam-tesit-z-audiovizualneho-fondu.html?ref=rssSlovenský film videný znútra (14) (grecner)      Človek niekedy žasne ako rýchlo sa minulosť ponára do zabudnutia. Udalosti, ktoré kedysi (nedávno) prevracali chod dejín v Európe (okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, fakticky tolerovaná ostatnými štátmi, najmä USA, hoci hrmotne odsudzovaná v západných médiách), tieto udalosti sú dnes pre dnešnú generáciu mlhavou dejinnou “zápletkou”. Pre nás však znamenali ukončenie pozvoľna, sľubne rozkvitajúcej slobody. V neistote režimu, ktorý chcel silou mocou vyzerať liberálne a hľadal pre to cestičky (v rokoch 1956-1968), sa totiž začalo dariť slovenskej kinematografii. Hoci – režim sa vytrvalo bránil. Cez pootvorený oblok do západnej kultúry (napr. časopis Světová literatura) prúdil k nám čerstvý vzduch predtým málo dostupnej kultúrnej rozhľadenosti a rozdúchaval iskierky intelektuálneho odporu proti režimu totality. Tento odpor bol často ukrytý v metaforách, ba často dokonca iba podvedomý skoro by som povedal iba tušený nepokazenými, zdravými, hľadajúcimi a hĺbavými hlavami dorastajúcej mladej generácie, ktorá pozvoľna dozrievala k ideologicky nezaťaženému poznávaniu sveta. Nejedna obruč vyžadovanej konformity v tom období praskla. Režim síce upchával vznikajúce medziSun, 23 Nov 2008 11:30:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/172923/Slovensky-film-videny-znutra-14.html?ref=rssDva omyly T.G.Masaryka (grecner)Vyrastal som v  rodine, kde meno prvého prezidenta ČSR T.G.Masaryka bolo vždy a bezvýhradne vyslovované s absolútnou úctou. Prevzal som v domove pestovaný rešpekt a dlho som sa ho pridržiaval. Napokon, táto úcta i rešpekt boli zaslúžené. Ak sa tento bezvýhradný postoj presunul z obdivu ku kritickému hodnoteniu, má to príčinu v tom, že som dielo T.G. Masaryka začal aj pozorne čítať.Tue, 28 Oct 2008 21:00:00 +0100http://grecner.blog.sme.sk/c/169651/Dva-omyly-TGMasaryka.html?ref=rssZnova cenzúra? Či iba čudná náhoda! (grecner)Nie je to po prvý raz, čo sa moja verejne vyslovená mienka o účelovo zbabranej privatizácii filmovej Koliby prešla akoby náhodou úplným mlčaním, ako keby problém už nejestvoval. Alebo sa jednoducho z môjho textu bez môjho vedomia a súhlasu - vynechala.Thu, 09 Oct 2008 16:55:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/167255/Znova-cenzura-Ci-iba-cudna-nahoda.html?ref=rssSlovenský film videný znútra (13) (grecner)Šesťdesiate roky XX. storočia sú dnes tak často pertraktovanou témou, že sa mi to vidí už trochu aj móda. Je to z viacerých príčin “móda” užitočná. Osobne stále považujem tie roky za “zlaté časy” kultúry. Prišli lepšie časy. Už sme sa prestávali báť. Nastával odmäk (súmrak?) dogmatického režimu. Dosť sa o tom popísalo a badateľný je i častý návrat ku kultúrnym výdobytkom tej doby u nás (kniha Slovenský bigbít napr.), tak nebudem opakovať známe fakty, iba pripomeniem zaujímavú zhodu: v roku 1961 bol v USA zvolený za prezidenta J.F. Kennedy. Keď ho zastrelili za doteraz nie celkom jasných okolností, Miroslav Válek napísal dosť obsiahlu báseň venovaný tejto udalosti a osobnosti. Nielen napísal, ale aj uverejnil.  Tue, 30 Sep 2008 12:45:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/166149/Slovensky-film-videny-znutra-13.html?ref=rssAko som "rafinovane kolaboroval" v rámci prinúteného mlčania (grecner)      Jubilejný rok (1968-2008) ako magnet priťahuje často zabudnuté alebo aj odložené zážitky, dokonca i tie, ktoré by si duša žiadala vytesniť alebo zabudnúť. Ale čo s tým čo sa stalo? Osobná kronika je niekedy výrečnejšia ako mnohé historické štúdie. Je - aspoň – autentická. Tentoraz rok 1978 a film Príbelská vzbura Janka Kráľa.Tue, 02 Sep 2008 14:40:00 +0200http://grecner.blog.sme.sk/c/162699/Ako-som-rafinovane-kolaboroval-v-ramci-prinuteneho-mlcania.html?ref=rss