reklama

Vojna ako show (paráda) a s potleskom detí

Čo všetko sa u nás nevymyslí, no najmä nedomyslí! A ešte sa to dokonca bráni ako “pocta” určitým historickým dejom!Žasnem. Zabíjanie ako show? Končiace potleskom detí?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

 Nie je to tak dávno, čo som videl televíznu reportáž z takejto udalosti. Vojsko v kostýmoch z divadelných skladov, zbrane, útočiace tanky, strieľajúce na nepriateľa, niekoľko desať padlých a spokojné tváre víťazov. Po skončení “parády” v ktorej sa zabíjalo, televízna reportérka pristavila rodičov s malými deťmi, ktoré boli rozžiarené a práve dokončovali potlesk “na otvorenej scéne”. Otázka reportérky desaťročnému chalanovi: Páčilo sa ti to? Rozžiarená tvár v detaile na kameru hovorí: bezva! Bolo to fajn. Rodičia s deťmi spokojne odchádzajú z “bojiska”. V detskej nevinnej mysli doznelo niečo ako počítačová hra v ktorej za každého zabitého dostanete pätnásť “+ bodov.” Potom počúvate správ a dozviete sa, že ten a ten horolezec pokoril osemtisícový Nanga Parbat. Pokorenie prírody? Podľa posledných úkazov zmeny podnebia vyvolané človekom majú dôsledky a nie človek “pokorí” prírodu, ale bude to asi naopak: človek sa naučí pokore! Sú tieto “hry” a tieto “prezentácie dejín” domyslené do dôsledkov? Ako malý chlapec som zažil skutočnú vojnu, videl ľudskú krv, streľbu a mnoho mŕtvych vojakov, nemeckých, aj ruských. Ruiny kedysi krásnych budov. Nenapadlo mi ani tlieskať, ani slovo “bezva”.. Tá skutočná udalosť nechala vo mne trvalú stopu v podobe otázky o hodnote ľudského života i o nezmyselnosti vojen. O zlyhaní humanistických predstáv a o ich pochovaní práve na tom bojisku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zamýšľa sa niekto nad tým, ako a prečo sa prezentuje vojna ako show? A k čomu to vedie, taká nedeľná zábavka v ľudskej duši?

Nedávno som premietal na jednej svojej učebnej hodine film Louisa Bunuela Viridiana. V tomto filme ako ústredná scéna je bitka žobrákov ktorí sa opijú pri večeri, ktorá sa podobá (a tak je aj nasnímaná) da Vinciho Poslednej večeri. Bolestný sarkazmus tejto scény je zrejmý. Scéna končí polocelkom, v ktorom jeden zo žobrákov krbovou lopatkou udrie s plnej sily svojho súpera. Úder duto i kovovo súčasne zazuní. V tej chvíli sa v mojom publiku rozľahol prevážne dievčenský smiech. Dvadsaťročné vysokoškoláčky sa v tejto scéne rozchichotali ako keď sa odohrá zábavný gag. Zamrazilo ma. Od tej chvíle až doteraz uvažujem o tom, kde sa vzala bezcitná struna v mladej ľudskej duši. Dostal som vysvetlenie (nemohol som sa na to nespýtať), že ich rozosmialo ako žobrák udrel tou “plochou stranou” lopatky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy naozaj nezvážime do dôsledkov ako a čím vychovávame deti krutými videohrami, kde sa pokorujú premožení a hrdinami sú tí, ktorí najviac nepriateľov zlikvidujú. Alebo filmami, kde brutálna sila víťazí. Tam nie je chyba v tom, že sa ukazuje aký je skutočný život krutý a neľútostný, ale že sa brutalita heroizuje, že vzbudzuje obdiv a sympatie. Gangsteri sú neuveriteľne šikovní a obratní, vždy sa vyhnú guľke, padnú iba tí, ktorí do dokončenia filmu nebudú chýbať. Tie gýčové happyendy na konci každej takej masakry sú nedostatočným chlácholením, keďže chýba to, čím umelecké dielo (nech zobrazí akékoľvek zlo sveta - a je ho dostatok!) je povinné voči svojmu konzumentovi vyjadriť a to: svoje nedvojzmyselné stanovisko k zobrazovanému, to čo Aristoteles už 320 rokov pred Kristom vo svojej Poetike nazval výstižne katharsis, čiže očistou a na tom princípe sú napísané všetky kruté grécke tragédie. Happyendy súčasných diel, to je úbohá náplasť na dušu rozrušeného diváka a nie stanovisko. A ak sa dvadsať rokov masovo kŕmi dorastajúca generácia už od malička takou stravou akú všetci poznáme, čudujeme sa, že úder do ľudskej hlavy “iba plochou stranou” lopatky je predmetom veselého smiechu? A že hra na vojnu v televízii je “bezva” a demonštrácii zabíjania detské ruky tlieskajú?

Eduard Grečner

Eduard Grečner

Bloger 
  • Počet článkov:  81
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som filmový režisér a zaujímam sa o všetko čo súvisí s umením a súčasným svetom. Po tom ako sa pre (údajný)nedostatok peňazí (pre kultúru) asi definitívne zrútil môj sen nakrútiť aspoň ešte jeden film (nakrútil som ich 7), vrátil som sa k písaniu poézie (vydal som dve zbierky). Na to netreba sponzora.Stačí metafora a papier. A je to tvorba, tak čo. Zoznam autorových rubrík:  filmpríbehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu