Michal Bosák prišiel do Ameriky s jedným dolárom vo vrecku. Aj ten jediný mu ukradli hneď v prvý deň v nocľahárni. 15 ročný Michal však nepodľahol, naopak, tvrdou prácou najprv v bani, potom pri stavbe a keďže bol neobyčajne talentovaný, ako obchodník vytvoril si zakrátko vlastný obchod, neskôr sa jeho bar rozšíril na centrum slovenských vysťahovalcov. Bosák si pritom dokončil vzdelanie, prirodzenou inteligenciou a húževnatosťou dosiahol cez obchod, veľkoobchod a vlastnú banku vysoké spoločenské postavenie. Je klasickým príkladom človeka, selfmademana, v Amerike dosť bežný zjav . Podobaný selfmademan, nadaný talentom a pracovitosťou bol filmový génius Dawid W. Griffith, zakladateľ náročnej filmovej kinematografie. Aj Slovák Michal Bosák bol čoskoro na špici podnikateľov, založil svoju "Michal Bosak Private Bank" už ako 33 ročný.. Jeho neskoršia banka "First National Bank" v Olyfante dostala dokonca povolenie vydávať doláre. A tak podpis Slováka Michala Bosáka je na bankovkách 5, 10 a 20 dolárových. Toto vyznamenanie si Michal Bosák neobyčajne cenil. Národná banka Slovenska opatruje tieto exponáty.
Bosák tiež podpisoval Pittsburghskú dohodu amerických Slovákov s T.G. Masarykom z r. 1918, kde sú podpisy najvýznamnejších a najbohatších vzdelancov a bankárov slovenského pôvodu, ktorí uplatnili svoj talent v USA. Pittsburghská dohoda požadovala rovnomerné postavenie Slovákov v budúcej republike
Bosák založil svoju banku aj na Slovensku ako Americko-slovenskú banku, ktorá sídlila na Dunajskej ulici v Bratislave a mala pobočky v r. 1920 na celom Slovensku. Budova jeho prešovskej banky sa zachovala a je podnes známa ako Bosákova banka. Budova tejto banky dostala v r. 2003 v Bruseli ocenenie European Union Prize. Michala Bosáka spolu aj s delegáciou významných Slovákov prijal v r. 1937 prezident USA Franklin D. Roosevelt.
To je iba krátky výpočet verejnej činnosti Michala Bosáka na pripamätanie si aké celosvetovo významné osobnosti malo Slovensko. Ich životy a dielo by zabralo niekoľko kníh, v ktorých by Bosák určite nechýbal. A je ich vyše stovky.
Prečo teda "krehká identita"? Ponúkam to ako aktuálny námet pre titulok dnešným mladým slovenským filmovým dokumentaristom, ktorí chcú vytvoriť pravdivé dokumenty o Slovensku a o jeho kvalitou mimoriadnych jedincoch.
Keby žil, iste by rád dovolil použiť na titulky takýchto potrebných filmov svoj nezameniteľný grafický návrh písma aj iný veľký Slovák, ktorý sa volal Martin Benka. Tam by originalita tohto písma bola nielen ďalším svedectvom nezničiteľnej tvorivosti Slovákov, ale tam by dokonca aj ladila s ich obsahom.
(Prameň informácií: z internetového portálu Osobnosti.sk)